80 miliónov eur.

Bc. Štefan Kasperkevič

  

Nebojte sa nie je to žiadná vypísaná odmena za dolapenie teroristu ani zločinca. Aj keď v tomto prípade ide o nepriateľa štátu č. 1. Analýza zavedenia zálohovania PET fliaš, ktorá bola vypracovaná analytikmi z inštitútu enviromentálnej politiky (IEP) predpokladá náklady na zavedenie zálohovania fliaš na sumu 80 miliónov eur. Úctyhodná suma na boj proti PET fliašam. Ich neželanému výskytu v našom okolí a v prírode. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR sa rozhodlo pre odvážny krok.

Argumentov pre a proti je veľa. Bohužiaľ  mainstreamové média nás kŕmia  iba tými pozitívnymi. Škoda, že diskusie, ktoré by mali byť nie sú.  Nepekný pohľad na svetové  moria a oceány topiace sa v plastoch evokuje v ľuďoch odpor voči plastom. Treba sa zamyslieť, či zákaz vatových tyčiniek, slamiek, jednorázových príborov, spoplatnenie igelitových tašiek a obmedzenie PET fliaš tento stav výrazne zmení. Najväčším problémom slovenského odpadového hospodárstva nie sú PET fľaše. Faktom ostáva, že sa triedia a recyklujú najlepšie a najviac zo všetkých obalov ( 65%-75%). Zavedenie zálohovania povedie k zníženiu skládkovania o 0,5%. Toto číslo ale nerieši problém skládkovania.

Odporcovia tvrdia, že efekt bude opačný až devastačný na odpadové hospodárstvo SR a triedenie. Spochybňujú aj samotnú výšku nákladov. Najdrahšou položkou vybudovania systému je nákup RVN automatov na výkup. Analýza IEP počíta s niečo viac ako 2000 automatmi. V praxi by to znamenalo, že RVN automat nebude v každej obci. Pre porovnania Dánsko je krajina , ktorá má podobný počet obyvateľov s menším počtom obcí a počtom RVN automatov 3000.

Myšlienka, že investujeme 100 miliónov eur do technológie dotrieďovania komunálneho odpadu a v každom samosprávnom kraji môžeme mať takéto zariadenie je pre mňa zaujímavejšou a efektívnejšou. Možno aj iné spôsoby spracovania odpadu ( energetické zhodnotenie) by boli lepším riešením. O probléme hovorí viac otvorený list – výzva na diskusiu o smerovaní odpadového hospodárstva, ktorý doručili výrobcovia ministrovi ŽP. Je to vec uhla pohľadu. Akokoľvek sa budeme na problém pozerať vždy je potrebné ho riešiť. Do popredia nemôžu vstupovať len enviromentálne, ale aj ekonomické a sociálne faktory. Na záver by som použil jeden príklad keď americká vláda ponúkala odmenu 50 miliónov dolárov za informácie vedúce k dolapeniu Usama bin Ládina. Prídavnou odmenou boli 2 milióny dolárov ponúkané leteckými asociáciami. Ak do toho zarátame náklady armády, tak konečné číslo bolo oveľa väčšie. Efekt bol ale mizerný a terorizmus neutrpel žiadne veľké straty. Ešte budeme musieť prekonať veľa problémov spojených s odpadovým hospodárstvom SR aby sme našli dobrú cestu.

Bc. Štefan Kasperkevič